10. marca Žilina, Štátny komorný orchester, SYMFONIA C-DUR,  dirigent Karol Kevicky, prvotriedny výkon ako vždy s týmto vynikajúcim telesom. Oni hrali už Symfóniu pred rokom v Ciferi; aj mnohí sólisti a komorní umelci tohto telesa už častejšie hrali moje skladby, takže bolo to príjemne stretnutie so starými známymi.
Žilina, podobne ako Skalica pred rokom, čistá a pekná, všetko vo vynikajúcom poriadku. Ani nie o dva mesiace znovu do starej vlasti. Tentokrát sú na programe 3 koncerty. Najprv Ciferská hudobná jar, v nedeľu, 8. mája. Pred koncertom prihovor Maroša Sagana, nového starostu, potom ma pozdravia šéf CHJ Dr. Vilko Hafner s dievčinou v ciferskom (ozaj prekrásnom) kroji. Slávnostná gratulácia  z príležitosti mojich 75-in. V programe počujeme violončelistu Eugena Prochaca a akordeonistu Rajmunda Kakoniho. Okrem iného premierujú môj HEXAGONUM (oni hrajú vynikajúco, čo sa mňa týka, myslím, že musím z časti dve trochu skrátiť). Po koncerte pri ováciách úžasné prekvapenie, naraz namiesto Prochaca vyjde na pódium  Miloš Jurkovič s flautou. Budu hrať ako dar k mojim okrúhlym narodeninám SONATOVU CAST pre flautu a akordeón. Miloš vysvetli s jemu vlastným šarmom, že tu skladbu chceli obidvaja hrať už pred 25 rokmi, ale že vždy z toho z nejakých nepredvídaných dôvodov zišlo. Aj Miloš hra ako grécky boh Pan a vôbec nie je možne pozorovať, že prekročil 70-ku. Ale možno je ozaj ešte 40 rokov mladší.

V obligátnom pohostení tentoraz originálne ciferské zabijačkové špeciality, hurky, krvavničky, žobrácka kasa atď. Ďalší koncert je v utorok, 10.mája v Mirbachovom paláci. Už pred dvoma rokmi vznikla iniciatíva, napísať skladbičky pre husle, to iniciovala  pi. Gabriela Badinova a skladbičky pre klavír, to zase podnietila  pi. Alenka Lakatosova. Tak vznikli MASKRTY pre mladých huslistov a klavír  a LISZTKY (ešte nedokončene) pre klavír. Jedno prekvapenie za druhým. Podujatie je oficiálny koncert Základnej umeleckej školy Juliusa Kowalskeho (ktorého som aj osobne dobre poznal). Okrem spomenutých skladbičiek počujeme ešte: CHROMATIKA PRE ZACIATOCNIKOV pre 4-ručný klavír,PRE ROMANA pre violončelo a klavír, MALE KUSY pre 2 husle  a klavír, 24 PRELUDII (vyber) pre klavír a SONATA D-DUR pre 2 husle a klavír.

Okrem pi. Badinovej a pi. Lakatosovej sú zastúpení ako učitelia. D. Prokesova (riaditeľka ZUS, violončelo) a p. E. Pingitzer (husle). Zo žiakov ZUS sme počuli: Nadiala Kubalcova, Fatima Yehiaova, Jennifer Lesan, Rut Valasikova, Jacob Lesan, Hana Mojzisova, Anna Lesan (husle), Rebeka Vrbincikova, Ladislav Gallay, Matus Miklovic, Marcela Konanova, Kristina Votrubova (klavír) a Marilia Kamenista (violoncello). Mladi interpreti hrajú techniky i muzikálne veľmi presvedčivo, aj s primeranou vervou a skutočne slovenským temperamentom. Klavírny sprievod Ivica Nezhybova (vnučka speváka z UVS a dcéra speváka Ladislava Nezhybu, ktorý spieval v Trojruži rolu otca – svet je malý) a Filip Strauch. Na tom istom koncerte na zaver ešte INICIALY (vyber), Moyzesovo kvarteto, tiež perfektne, ako vždy. Takéto koncerty sú to najkrajšie, čo môže hudobný skladateľ v živote zažiť, po všetkých strádaniach a sklamaniach osudu.

Voľný týždeň sme využili na výlet do slovenskej prírody a mestských kultúr.Ja som vždy chcel vidieť opátstvo v Jasove a tak sme sa ubytovali v Rožňaveu Čierneho orla na hlavnom námestí (vola sa námestie baníkov, to ale nemás komunizmom nič spoločného, Rožňava vznikla ako banské mesto).Námestie ma prekrásnu polohu, veľký štvorec so strážnou vežou v strede,len s rozdelením a využitím jeho priestoru by si Rožňavčania ešte mali niečo vymyslieť. Opátstvo je ešte v renovácii, aj na návštevu slávnej knižnice si treba trochu počkať. V okolí mnoho pekného, moja žena miluje jaskyne a keďže na Slovensku je ich 4.000, vždy si môžme niečo pozrieť. Teraz bola na programe Ochtinska aragonitová jaskyňa a krapnikova na maďarskej hranici v Domici. Aragonitová jaskyňa je veľmi zriedkavá vec, lebo na celom svete sú len 3 (okrem nasej ešte po jednej v Argentíne a Mexiku). Ja som aj tento malý zázrak veľmi obdivoval, len tých 100 schodov dolu a za hodinu znovu nahor, to je pre moje staré kosti veľký výkon (mohli by tam niekedy zorganizovať nejaký výťah). Aj Domica je veľmi pekná, zvlášť som obdivoval také prírodne vane, v ktorých by sa aj snáď dalo kúpať, ak voda nie príliš studena. Z Domici sme si zašli trochu do Maďarka, kde sa dalo obdivovať  prekrásny kostolík v … z 8. storočia (také niečo ako Kopca ny pri Holiči). Potom hrad Krásna hôrka s mauzóleom Andrassyho, vo veľmi dobrom stave, treba ísť so sprievodcom, to bola veľmi milá, sympatická dáma.

A ešte zámok Betliar. To začalo najprv nie dobre, lebo nám bolo povedané,že ten deň zámok nie je otvorený. Tak sme si išli pozrieť aspoň veľmi pekne arborétum okolo zámku. Tam sme sa celkom náhodou zoznámili s dvoma hudobníkmi, so speváčkou, ktorá študuje v Košiciach na konzervatóriu  u manželky Dura Somoriayho, s ktorým som spoločne krútil vojenčinu v UVS-u  v Bratislave a jej pianistom. Od nich sme sa dozvedeli, že práve bude v zámku vernisáž porcelánovej maďarskej manufaktúry Herend a že teda tam mame zostať. A ozaj vernisáž s mnohými ilustrovanými hosťami za krátko začala a nikto nam na nej nezakázal účasť. Rečnil aj slovensky minister kultúry, s ktorým som sa potom krátko aj mohol porozprávať, ďalej maďarský viceminister, riaditeľ manufaktúry atď. Všetky reči dvojjazyčné, virtuózneho simultánneho prekladateľa som veľmi obdivoval. Naši umelci spievali-hrali veľmi pekne, aj sme im oduševnene zatlieskali. Na konci podujatia ešte sme mohli obdivovať módnu prehliadku v motívoch Herendskeho porcelánu. Mladé, veľmi Vysoké a veľmi štíhle dámy promenadovali pred nami ako hrde pavice. Potom znovu do Bratislavy. Promenáda po Manhattane Bratislavy (stvrť so Štefánikom naproti novej opery).

V utorok, 17. mája, koncert v Slovenskej národnej galérie vo Vodných kasárniach, komorne koncerty Slovenskej filharmónie, štyria čelisti Cellomanie, výkvet slovenskej violoncellovej školy hrá prvykrát PRSTO-KLADY. Skladba vznikla povodne z iniciatívy doc. Vlada Cuchrana vo verzii pre akordeón, ako povinná skladba pre Medzinárodnú akordeonovu súťaž v Poprade.  Program koncertu veľmi pekný, okrem mojej skladby ešte skladby od Pala Simaia a Milana Novaka, ktorý prišiel na koncert až z Popradu. Novak bol v čase, keď sme s Durkom Somorjaym vo UVS-e slúžili šéf UVS-u v hodnosti podplukovníka. Jeho kompozícia znela presne ako voľakedy (my sme v UVS-e hrali od neho celu kopu skladieb).